Malígny melanóm – čo o ňom potrebuješ vedieť

Zdroj: Wikipedia

„Máte melanóm!“

Každý  kto počul vysloviť lekára túto vetu, si bude pamätať šok a strach, ktorý nasledoval. Mnohokrát človek nemá tušenie, že niečo nie je v poriadku a chodí na bežné vyšetrenia. V iných prípadoch sa u lekára vysloví  len mierne znepokojenie nad zvláštne vyzerajúcim materským znamienkom alebo bezfarebným bodom, škvrnou či bradavičkou. Objav, že ide  o vážny problém vytvára v človeku pocit zmätku a vedomie, že toho o diagnóze príliš nevie.

„Čo je melanóm?“

Toto je prvá otázka, ktorú pacient kladie . A potom v nádeji, že lekár sa zmýlil – „Ste si istý, že nejde o omyl?“  Tretia otázka je jediná, ktorá človeka napadne okamžite po vyslovení slova „melanóm“. “ Je zhubný? Idem zomrieť?“ Nové pokroky a poznatky v medicíne zlepšujú vyhliadky na prognózu.

Pamätajte –  po diagnóze existuje život !  Ale…

 Melanóm – je zhubný  nádor kože, ktorý vzniká v dôsledku nekontrolovaného delenia melanocytov. Melanocyty sú bunky nachádzajúce sa v spodnej vrstve pokožky. Ich prirodzenou funkciou je tvorba kožného pigmentu –melanínu – ktorý má ako „slnečník“ chrániť jadrá buniek pred pôsobením UV žiarenia a tým zabrániť poškodeniu DNA a vzniku anomálií pri delení buniek. Pigment melanín je tiež zodpovedný za sfarbenie našej pokožky, vlasov, očí a je tiež koncentrovaný aj v materských znamienkach.

Jedna tretina melanómov vzniká z rôznych pigmentových névov už existujúcich na koži a dve tretiny melanómov  vznikajú bez preexistujúcej pigmentovej lézie na klinicky normálnej koži, teda „de novo“. Malígny melanóm je kožný nádor, ktorý sa vyskytuje po celom svete s predominantným postihnutím bielej rasy.

Najvyššia  incidencia je v Austrálií a  Novom Zélande, v južných štátoch USA  –  Arizona a  Nové Mexiko. V Indií, kde je celkom iná kultúra opaľovania ochorie na melanóm  0,4  človeka na  100 000 obyvateľov.

Čo sa týka Európy necháme prehovoriť štatistiky, čísla a grafy za rok 2020:

Zdroj: ECIS – European Cancer Information System z https://ecis.jrc.ec.europa.eu, sprístupnené 2020 © European Union, 2020

Incidencia melanómu narastá viac než incidencia ktorejkoľvek inej malignity. Objavuje sa čoraz častejšie u mladších ľudí a má významné miesto medzi chorobami u ľudí v pokročilom veku. Melanóm je piata najčastejšia malignita u mužov a siedma u žien. Môže sa vyskytnúť v každom veku, ale raritne sa objavuje u  detí do 10 rokov. Najčastejší výskyt  sa udáva medzi  30. – 40. rokom  a   55. – 70. rokom  života. U ľudí mladších ako 40 rokov je pozorovaný častejšie u žien, po 65 rokoch sa vyskytuje dvakrát častejšie u mužov ako u žien . Po 80 roku života  je evidovaný dokonca trikrát častejšie u mužov. U žien so svetlým fototypom kože sa melanóm najčastejšie vyskytuje  predilekčne na dolných končatinách, menej na ramenách a tvári.

U mužov je maximum výskytu melanómu lokalizovaného na chrbáte a prednej strane hrudníka. U ľudí  s kožným fototypom  V.  a VI . je zaznamený zvýšený výskyt melanómu na chodidlách a v oblasti nechtového lôžka.

Kto podstupuje riziko ?

Vo všeobecnosti sa riziko vzniku  Malígneho melanómu zvyšuje s pribúdajúcim vekom ľudí. Zvýšené riziko je najviac u ľudí žijúcich v tropickom pásme teda bližšie k rovníku. Belosi sú postihnutí desaťkrát častejšie než černosi. Pri týchto všeobecných úvahách existuje niekoľko špecifických faktorov, ktoré určujú náchylných jedincov k vzniku tumoru:

1./  V rodine ktorých sa vyskytol Maligny melanóm. 5 – 10 % melanómov vzniká v rodinách s dedičnou predispozíciou na melanóm. Familiárny výskyt melanómu je významným  rizikovým  faktorom  pre všetkých členov rodiny. Ak v rodine dvaja  či viac príslušníkov majú dysplastické névy a Malígny melanóm, je člen s dysplastickými névami  vystavený celoživotnému  100%  riziku vzniku melanómu. U familiárneho melanómu je preukázaná mutácia tumor supresorového génu CDKN 2A, kódujúceho sprostredkovane proteín p53.

2./ V minulosti mali Malígny melanóm.

 

3./ Jedinci s veľkými hnedými znamienkami prítomnými od narodenia / tzv.kongenitálne névy/.

 

4./ Jedinci s „atypickými“ /dysplastickými / znamienkami  často väčšími ako 6 mm, nepravidelného tvaru,  pestrofarebné.

 

5./ Vnímavejší sú ľudia so svetlým fenotypom –  tzv.keltské typy – svetlá koža,  svetlé vlasy / ryšavé alebo blond/,  svetlé oči / modré či zelené/  –  fototyp I.,II  s tendenciou ľahko sa na slnku spáliť.

6./ Jedinci, ktorí prekonali bolestivú alebo pľuzgiernato opálenú kožu najmä v detskom veku,  mladosti či opakované  epizodické spálenia kože do 18 roku života.

7./ Vystavenie sa UV žiareniu je známy rizikový faktor pri rozvoji väčšiny melanómov .Asi 60 -90% nových melanómov vzniká v dôsledku zvýšenej slnečnej expozície. Zvlášť UVA zložka slnečného žiarenia poškodzuje bunkovú DNA v dôsledku čoho sa bunky začnú deliť patologicky, vznikajú atypické melanocyty, ktoré sa delia nekontrolovane, chaoticky  a  spúsťajú proces karcinogenézy. UV žiarenie je jediný enviromentálny faktor, ktorý sa podieľa na vzniku Malígneho melanómu tiež supresiou  kožného imunitného systému či tvorbou voĺných radikálov.

Nárazové intenzívne opaľovanie je rizikovejšie ako chronické. Ľudia, ktorí pracujú a väčšiu  časť roka  trávia v kanceláriách, v uzavretom  interiéri sa rozhodnú  „užiť si dovolenku „  aktívnym pobytom pri mori v krajinách s vyšším slnečným svitom dlhšie ako dva týždne bez dostatočnej fotoprotekcie  s neadekvátnym chovaním sa na slnku podstupujú vyššie riziko vzniku melanómu. Z hľadiska vzniku tzv. “čiernej rakoviny“ je rovnako rizikové trávenie dovolenky počas našej zimy v exotike. Tiež migrácia ľudí napr. ľudia so svetlou kožou, ktorí sa presťahovali do lokality s vysokou intenzitou slnečného žiarenia podstupujú  riziko  navodenia karcinómu.

8./ Za vysoko rizikový faktor sa považuje aj opakovaná návšteva solárií. Osoby, ktoré často navštevujú zariadenia s umelým zdrojom UV žiarenia majú tri krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku melanómu ako ľudia, ktorí nikdy solárium nepoužívali.

9./ Profesie ako poľnohospodári, námorníci , ktorí sú pravidelne vystavení slnečnému žiareniu, či pracovníci v jadrovom priemysle / vystavení ionizujúcemu žiareniu/, piloti, palubní pracovníci, rádiologickí a rádioterapeutickí pracovníci rovnako  patria k  rizikovým skupinám.

10./ Ohrození sú aj pacienti po transplantáciách , dlhodobej imunosupresívnej liečbe či  HIV pozitívni jedinci.

Pigmentové névy – sú nezhubné kožné lézie, ktoré vznikajú ložiskovitým zmnožením pigmentových buniek v oblasti základnej vrstvy  epidermis, na hranici epidermis – dermis alebo v dermis.

Môžu byť  vrodené melanocytárne névy – prítomné od narodenia alebo sa objavujú okolo 1.-2. roku života, rôznej veľkosti od 1,5 cm až do 20 cm a viac.

Získané melanocytárne névy – vznikajú počas života už medzi 2.-30. rokom, najviac sa ich tvorí 12.-25.rokom,  pribúdajú až do 60. roku života.

Dysplastické  /atypické/ névy – svojim obrazom môžu imitovať melanóm, nazývajú sa aj simulátory  melanómu. Sú charakteristické farebnou pestrosťou, škvrnitosťou, nepravidelným tvarom , v dvoch na seba kolmých osiach sú asymetrické, presahujú 6 mm a prirovnávajú sa k volskému oku.  Najčastejšie sú lokalizované na trupe a to jednotlivo alebo viacpočetné  v skupinách. Môžu  vznikať   v ktorejkoľvek etape života.


Odborníci hľadali viac rokov akú mnemotechnickú pomôcku resp. aké jednoduché a pritom účinné pravidlo nájsť na rozpoznanie kožného Malígneho melanómu pre lekárov, pacientov i laickú verejnosť. A tak v r. 1985  bolo zavedené ABCD pravidlo, ktoré bolo neskôr v r.2004 revidované na ABCDE a to prinieslo analytickú metódu na hodnotenie melanocytárnych lézií, ktorú môžu lekári a  široká verejnosť využiť na detekciu  včasného  Malígneho melanómu, ktorý mnohokrát vykazuje  niektorý alebo všetky znaky  ABCDE.

ABCDE zahŕňa niekoľko klinických znakov pomocou ktorých sa dá rozpoznať Malígny melanóm. V r.1998 Dr. Jean – Jacques Grob s kolektívom na University of Mareseille v Provense, Francúzsko predstavil  koncept, resp.nástroj na rozpoznanie Malígneho melanómu a nazval ho „UGLY DUCKLING SIGN“ – „Znamenie škaredého káčatka“ – teda „UDS“. Vychádzal z výskumu, ktorý hovorí o tom, že pigmentové névy na tom istom jedincovi majú tendenciu podobať sa a že, melanóm sa často odlišuje od  tohoto vzoru. Táto klinická interpretácia poukázala na dôležitosť nielen vyhodnotenia morfológie príslušnej pigmentovej lézie,  ale aj porovnania s okolitými léziami pri hľadaní odlišností na pozadí podobných névov.

Zdroj: Wikipedia

V klasickej rozprávke Hansa Christiana Andersena vyniká škaredé káčatko z kŕdľa, pretože je predurčené stať sa labuťou. V dermatológií „škaredé káčatko“ je znamienko, ktoré nevyzerá ako ostatné znamienka na tele človeka a často je podozrivé, že je melanóm. Je to névus, ktorý je zjavne odlišný od ostatných pri celotelovom vyšetrení jedinca. “Škaredé káčatko“ je novorastúca, novovznikajúca zmena na koži, ktorá je nápadne iná a vyvoláva strach.

Dermatológovia však ďalej hľadali spôsob ako zjednodušiť ešte viac mnemotechnológiu pri identifikácií  potenciálnych melanómov. A tak spojili výhody pravidla ABCDE s výhodami pravidla „UGLY DUCKLING SING „  a pridali písmeno „ F „ ,ktoré znamená „FUNNY LOOKING LESION“ – „Smiešne vyzerajúca lézia „ iná ako ostatné.

Zahrnutie trochu humorného módu, kedy na tele hľadáme niečo „funny“ či „škaredé káčatko“ poskytuje celkový gestalt  podozrivých lézií na koži.

Akronym ABCDEF  sa ukazuje ako užitočný pomocník či nástroj pre pacientov a lekárov pri identifikácií  ako i interpretácií znepokojujúcich signálov  melanocytárnych lézií na tele človeka.

ABCDEF kritéria suspektného Malígneho melanómu
alebo Abeceda podozrivých znakov  na materskom znamienku.

Benígne névy sú symetrické. Ak by ste nakreslili čiaru stedom  névu, mali by ste vidieť dve symetrické polovice. V prípade malignej zmeny polovice nebudú rovnaké . Asymetrická lézia nemá pravidelnú formu ako napr. kruh či ovál.

Nezhubné névy by mali mať ostré, pravidelné, hladké kontúry. Okraj neostrý, nepravidelný s výbežkami, vrúbkovitý pripomínajúci čipku, zubkovitý, rozmazaný so zárezmi by mal upútať našu pozornosť.

Névus, ktorý má viac ako jednu farbu by sa mal považovať za podozrivý. Väčšina nezhubných névov má jeden otieň hnedej farby. Varovný signál je rôznorodosť farieb. Zhubné lézie majú často škálu farieb – otiene hnedej, čiernej dokonca sa môže objaviť červená, biela, modrá, šedá, fialová.

Lézie s rastom väčším ako guma na hrote ceruzky alebo ¼ palca či s priemerom viac ako 6 mm sú suspektné z malignity.

Je zmena v priebehu času. Mnohé Malígne melanómy po čase menia veľkosť, tvar, farbu. Rast do výšky, tvorba drobných uzlíkov, krvácanie, ošupovanie, hnisanie, mokvanie, vznik erózií sú známky postupujúceho zhubného bujnenia a poukazujú na nebezpečenstvo. Zmena pocitov ako svrbenie, pichanie, pálenie, bolestivosť či zmena konzistencie osobitne zmäknutie alebo naopak stuhnutie lézie sú alarmujúce znaky, ktoré poukazujú na to,že sa niečo deje.

Je lézia, ktorá sa odlišuje od ostatných –  skrátka je nápadne iná vyčnieva z radu.

Znamienka svojim správaním nám vedia naznačiť, že niečo nie je v poriadku a my by sme sa mali ich reči naučiť rozumieť.

GLASGOWSKÝ sedembodový kontrolný zoznam

Je ďalší postup či  nástroj na včasnú detekciu Malígneho melanómu. Dotazník obsahuje tri hlavné a štyri vedľajšie znaky.

Hlavné znaky:

  • zmena veľkosti
  • zmena tvaru
  • zmena farby

Vedľajšie znaky:

  • prítomnosť zápalu
  • krvácanie
  • tvorba chrást
  • zmyslové  zmeny – napr.svrbenie
  • priemer lézie väčší ako 6 mm

Vyhodnotenie – prítomnosť 3 a viac popisovaných znakov vyžaduje posúdenie lézie odborníkom.

Identifikujeme štyri typy Malígneho melanómu.

Vyskytuje sa v 60 až 70 % prípadov. Býva lokalizovaný najčastejšie na dolných končatinách u žien a na trupe u mužov. Začína ako plošné nepravidelné oválne až polycyklické ložisko, ktoré sa nenápadne ale trvale zväčšuje. Rastie asymetricky do bizarných tvarov. Typická je farebná pestrosť otiene hnedej, čiernej, červenej, belavá, ružová. Zo začiatku rastie horizontálne tzv. Melanoma in situ, postupne však dochádza k vertikálnemu rastu čo už signalizuje rast nádoru do hĺbky, čím sa zhoršuje aj prognóza. Vzniká asi v jednej tretine z dysplastických névov.

Je zastúpený v 10 až 30 % prípadov. Lokalizuje sa hlavne na trupe, hlave, krku a predkoleniach. Je najagresívnejší, typický preň je rýchly vertikálny rast / týždne, mesiace/.

Klinicky začína hneď ako ucelený tumorózny útvar s náchylnosťou k tvorbe erózií a krvácania aj po minimálnom poranení. Vzniká „ de novo“ primárne na normálnej koži. Pripomína červeno – čiernu malinu. 5 % N.M. je amelanotických – nepigmentovaných na koži. Tento typ pripomína granulačné tkanivo. Ich diagnostika býva problematická, nakoľko neprítomnosť pigmentu zvádza diagnózu iným smerom.

Predstavuje 5 až 15 % prípadov. Je lokalizovaný hlavne na hlave,tvári,šiji teda na miestach dlhodobého pôsobenia aktinického žiarenia. Rastie pomaly / 5 – 15 rokov /. Postihuje starších ľudí. Jeho typická vlastnosť je povrchové horizontálne šírenie v základnej vrstve epidermis. Jedná sa o  tmavohnedú až čiernu nepravidelnú pigmentovanú škvrnu s priemerom až do 30 mm, so zvlnenými okrajmi, niekedy sa môžu vytvoriť modročierne uzly. Je to najmenej malígny variant Malígneho melanómu.

Vyskytuje sa  v 2 až 8 % zo všetkých melanómov. U černochov, afro –američanov a aziatov je pozorovaný v 35  až  65 %. Býva lokalizovaný na dlaniach, ploskách , nechtových lôžkach. Sfarbený otieňmi hnedej, červeno – hnedej, fialovej, čiernej až depigmentovane lézie. Je veľmi agresívny. Pri nehojacich sa léziách, defektoch či zmenách na ploskách, prstoch či nechtoch treba myslieť na túto formu Malígneho melanómu.

Malígny melanóm sa v 95% vyskytuje na koži. V minoritných prípadoch sa môže objaviť v očnej dúhovke, na sliznici konečníka, ústnej dutiny, vaginálnej sliznice, mäkkých obalov mozgu a  5% melanómov tvorí tzv. metastatický melanóm bez známeho primárneho ložiska.

Diagnostika Malígneho melanómu  sa zvyčajne začína klinickým vyšetrením kožného povrchu. Predpokladom kvalitného vyšetrenia je správne osvetlená ordinácia lekára a úplné vyzlečenie pacienta s prezretím a následným vyhodnotením a posúdením všetkých pigmentových lézií na koži celého tela.

Nasleduje neinvazívne vyšetrenie tzv. dermatoskopia – čo je povrchová svetelná mikroskopia. Dermatoskop  je ručná  lupa, ktorá zobrazí posudzovanú léziu 10-20 násobne zväčšenú.

Odpovedá nám na otázky:

a./ či sa jedná o pigmentovanú léziu

b./ či je lézia podozrivá z malignity alebo nie

Dnes okrem optických dermatoskopov sa používajú aj digitálne dermatoskopy.

Obraz sledovanej pigmentovej lézie analyzuje príslušný softwér, zároveň digitálny obraz počítať archivuje, sníma celé telo a tak je možnosť posudzovať celotelový vývoj pigmentových lézií aj s odstupom času a sledovať ich dynamiku.Kamera zaznamená obrazy lézií a poskytne ich 20-70 násobné zväčšenie.

Zdroj: Wikipedia

Foto Finder BodyScan – digitálny dermatoskop  sa nachádza v PRIVÉ CLINIC – ambulancia plastickej chirurgie na Cintorínskej ulici číslo 5  v Lučenci.

K tzv. prebiotickým vyšetreniam patrí aj sonografia kože na vybraných pracoviskách, kde pomocou prístroja  DermaScan C, ktorý je schopný predoperačne stanoviť hrúbku nádoru s použitím 20 mHz vysokofrekvencií a vie pomôcť v usmernení rozsahu excízie podozrivej  lézie s adekvátnym bezpečnostným lemom.

Nasleduje bioptická diagnostika podozrivej lézie.Prvým krokom alebo zlatým štandardom diagnostiky je histopatologické vyšetrenie vykonávané skúseným a erudovaným dermatohistopatológom. Ten prináša najcennejšie informácie lekárovi  a asistuje pri vytváraní nasledujúcich krokov smerom k  pacientovi resp.umožňuje vytvoriť plán ďalších diagnostických a liečebných postupov i smerovaní založených na medicínskych dôkazoch.

Zdroj: Wikipedia

O čom hovoria čísla  B R E S L O W A    a    C L A R K A ?

Hrúbka  nádoru podľa BRESLOWA sa udáva v milimetroch, meria ju patológ tzv.mikrometrom / malým pravítkom  /.

BRESLOW 0 – 0,75 mm
/Nádor nie je schopný metastazovať a prosté chirurgické odstránenie nádoru znamená úplné vyliečenie pacienta/

BRESLOW 0,75 – 1,5 mm
/Nádor je mierne vyvýšený nad okolím/

BRESLOW 1,5 – 3,0 mm
/Nádor má vertikálny rast/

BRESLOW 3,0-4,0mm

BRESLOW viac ako 4 mm
/Je veľmi pokročilý,založené sú vzdialené metastázy ešte pred ostránením tumoru/.

Hĺbka  invázie nádorových buniek tzn.ako hlboko nádor narástol do kože a ktoré hladiny kože sú zasiahnuté určuje stupnica podľa CLARKA.

CLARKOVA  stupnica má 5 úrovní:

CLARK I.
Bunky melanómu sa nachádzajú vo vonkajšej vrstve epidermis, nad bazálnou membránou. Tiež sa nazýva Melanoma in situ.

CLARK II.
Melanóm napadol vrstvu priamo pod epidermis / tzv.papilárnu dermis /

CLARK III.
Nádorové bunky sú v celej papilárnej dermis a dotýkajú sa ďalšej vrstvy smerom nadol /tzv.retikulárnu dermis/.

CLARK IV.
Melanóm  invaduje celú hlbokú dermis.

CLARK V.
Nádorové bunky prerástli do podkožného tuku.

V Breslowovom mikrosystéme sa meria vertikálna hrúbka. Hrúbka nádoru je jeden z najdôležitejších prognostických faktorov.

Clarkove hladiny mikroinvázie odrážajú horizontálny rast do kožných štruktúr a podkožného tukového tkaniva.

VVŠETRENIE SENTINELOVEJ LYMFATICKEJ UZLINY

 

Patrí k štandardným diagnostickým postupom. Nádorové bunky sa môžu z primárneho ložiska šíriť rôznymi cestami, ale u Malígneho melanómu sa šíria najčastejšie lymfatickými cievami. Lymfatické uzliny v príslušnej spádovej lokalite slúžia ako filter, ktorý zachytáva nádorové buky a tu sa môže vytvoriť druhotné ložisko nádoru. Pri  melanómoch väčšej hrúbky ako 1 mm sa už vyšetrujú tzv. sentinelové lymfatické uzliny /SLU/. SLU je prvá / spádová / uzlina nachádzajúca sa od ložiska nádoru, v ktorej sa predpokladá skorý záchyt nádorových buniek, je to prvé miesto, kde  by putovali bunky Malígneho melanómu, keby sa rozšíril.

Vyšetrenie sa realizuje dvojfázovo. Najprv sa podkožne v okolí nádoru vstrekne malé množstvo rádioktívnej látky, tieto častice sú vychytané alebo deponované v hľadanej uzline, ktorá sa sníma gamakamerou a v druhej fáze sa vstrekuje do rovnakého miesta  roztok napr. patentovej modrej, ktorá sa rovnako dostáva do sledovanej siete priľahlých lymfatických uzlín. Ak lymfatická uzlina obsahuje mikrometastázy zafarbí sa na modro, extirpuje sa a odosiela sa k ďalšiemu histologickému a  imunohistochemickému  vyšetreniu. Ak uzlina obsahuje nádorové bunky odstraňujú sa spádové lymfatické uzliny.

Keď sú k dispozícií závery histopatologické / tzn. vieme ako hlboko nádor prerástol do kože či podkožia/,máme k dispozícií výsledok vyšetrenia lymfatických uzlín  / teda či sa nádor rozšíril lymfatickými cestami ďalej zo svojho pôvodného miesta / o tom nás informuje záver vyšetrenia sentinelovej lymfatickej uzliny, pátra sa ďalej či nádorové bunky nepostúpili do iných orgánov krvnou cestou sledom ďalších vyšetrení a to: sonografické /ultrazvukové/ vyšetrenie brušných orgánov a lymfatických uzlín, rontgenové vyšetrenie pľúc, scintigrafia skeletu,CT mozgu a PET-CT vyšetrenie  /pozitrónová emisná tomografia kombinovaná s CT vyšetrením /.

 

Na základe posúdenia záverov uvedených vyšetrení  je pacient zaradený do príslušného štádia a  od toho sa ďalej odvíja nielen liečba ale i prognóza ochorenia.

Americký výbor pre rakovinu / AJCC – American Joint Commitee on Cancer / vydal smernicu o  klasifikácií štádiovosti melanómu tzv. TNM  scoring system – kde T / Tumor /  predstavuje nádor, N / Nodes / uzliny a  M / Metastases / metastázy.

Cieĺom bolo vytvoriť jednotný stagingový systém, kde sa predpokladá, že Malígne melanómy rovnakého štádia budú mať podobné charakteristiky, možnosti liečby i  prognózy.

Diskusia o štádiu melanómu sa zaoberá veľkosťou nádoru, postihnutím lymfatických uzlín a metastázovaním. Čím je štádium vyššie tým je Malígny melanóm závažnejší. TNM staging slúži k pochopeniu toho, ako ďaleko melanóm postupoval po tele.

T / Tumor / nádor – determinuje primárny stav nádoru,opisuje hrúbku nádoru teda ako hlboko nádor narástol do kože, udáva sa v Breslowových číslach, konštatuje rýchlosť akou sa nádorobé bunky delia čiže udáva sa ich mitotická aktivita resp. počet mitóz  na milimeter štvorcový. Dokumentuje sa aj prítomnosť či neprítomnosť  ulcerácie čiže krvácania.

N / Nodes / uzliny – je kritérium, ktoré vypovedá o rozšírení nádorových buniek do blízkych či vzdialených lymfatických uzlín a do akej miery sú lymfatické uzliny zapojené do rakovinového procesu. Vyhodnocuje prítomnosť či neprítomnosť nodulárnych regionálnych metastáz / tj. mikrosatelitov ,satelitov, tranzitných metastáz / a určuje sa ich počet.

M / Metastases / metastázy – opisuje  či sa rakovinové buky melanómu rozšírili do iných častí tela. Vzdialené metastázy či prítomnosť nádorových buniek krvnou cestou sa najčastejšie objavujú v morgu, plúcach, pečeni. Zároveň sa ako nádorový marker stanovuje hladina Laktátdehydrogenázy /LDH/. Ak je hladina zvýšená je isté, že nádor sa rozšíril do pečene.

Štádiá malígneho melanómu – sa určujú rímskymi číslicami I. až IV.stupeň. Stupeň I. –   má veľmi úspešnú liečbu. Platí však, čím je rímska číslica vyššia, tým nižšia je šanca na úplné uzdravenie.

Typ liečby  závisí od štádia do ktorého je pacient zaradený na základe podrobnej diagnostiky a  záverov jednotlivých vyšetrení. Každé štádium má svoj guidelines k adekvátnej terapií. Skúsení tím odborníkov  riadi management  terapie / imunoterapia, cielená liečba, radiačná, chemoterapia, adjuvantná liečba, modená biologická liečba a v štádiu výskumu sú aj vakcíny proti  Malígnemu melanómu/. Vyššie štádiá liečby si už vyžadujú multidisciplinárny prístup a koordináciu lekárskeho tímu.

Najúčinnejšou liečbou naďalej zostáva včasná diagnóza a včasné odstránenie nádoru ešte v horizontálnej fáze rastu. Ako náhle sa objaví vertikálny rast, tumor už je schopný zakladať vzdialené metastázy a prognóza ochorenia sa tým výrazne zhoršuje. I keď melanóm nepatrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce nádory, je veľmi agresívny a pri metastazovaní málo citlivý na liečbu.

Cieľom primárnej prevencie  je dosiahnutie zmien v spoločenských normách – zdokonalenie vedomostí o ochrane kože  pred slnečným žiarením,zníženie miery úmyselného opaľovania a spálenia sa, používanie širokospektrálnych sunscreenov , ktoré chránia pred UVA a UVB žiarením s vysokým ochranným faktorom, nosenie ochranných odevov, klobúkov, kvalitných  slnečných okuliarov,  dbanie na zvýšenú opatrnosť pri reflexných prostrediach / voda, sneh, piesok zvyšujú škodlivosť UV lúčov/, dodržiavanie  zásad  správneho chovania na slnku, zníženie  návštevnosti solárií ect.

Program sekundárnej prevencie  sa usiluje o včasné odhalenie rakoviny kože a to :

aspoň raz za mesiac je vhodné skontrolovať si celý povrch tela aj miesta, kde sa slnko nikdy nedostane, vrátane pokožky hlavy, nechty, dlane a plosky. Pomocou pravidla ABCDEF melanómu, či hľadať to známe škaredé káčatko na svojom tele.

Dnes  sú na trhu pre majiteĺov smartfónov k dispozícií aplikácie LoveMySkin, SkinVision, ktoré pigmentové lézie na koži nafotia a hneď aj vyhodnotia – odpovedajú na otázku „zhubná“ či „nezhubná“. UMSkinCHeck aplikácia nafotí celé telo a po čase možno porovnávať prípadné zmeny na koži. DermoScan pre  iPHONE  zhotoví fotografiu lézie , analyzuje a odpovedá na otázku malignity áno či nie. Túto aplikáciu však  na AppStore nenájdete nakoľko nie je prístupná pre verejnosť.

V USA  je známa aplikácia MIISKIN , ktorá pomáha fotografovať pigmentové lézie a porovnať  ich v priebehu času. DermoScreen aplikácia pre iPHONE nafotí léziu na koži, nahrá do programu a ten vyhodnotí či je rakovinotvorná. Na tomto projekte a jeho vylepšovaní  výskumníci stále pracujú a  je testovaná v Centre na výskum rakoviny na univerzite v Texase.

 

Spoliehať sa však na diagnostiku a posudzovanie pigmentových lézií pomocou mobilných aplikácií by nebolo celkom rozumné rozhodnutie. Môžu byť akceptované len ako pomôcka k samovyšetreniu kožného krytu, nealternujú však lekárske vyšetrenie. Umelá inteligencia zatiaľ nenahradila skúsenosti, erudíciu  lekára a tiež jeho vnútorný hlas či intuíciu, ktorú z času na čas aj on vo svojej medicínskej praxi potrebuje.

Stále platí veta istého amerického patológa, že „ Žiadny človek by nemusel na melanóm zomrieť.“ Tento vysoko malígny tumor je vo svojom počiatku – v dobe horizontálneho rastu – plne liečiteľný a vyliečiteľný chirurgickým odstránením nádoru. Väčšina melanómov v našich podmienkach postihuje kožu a je teda možné melanóm zachytiť včas.

 

Preč s predsudkami !

V našich zemepisných šírkach, žiaľ ešte stále sa traduje predsudok , ktorý tvrdí , že so znamienkami na tele by sme radšej nemali nič robiť, tobôž si ich nechať odstrániť, lebo by sme vraj mohli „ zle dopadnúť „. Moderná dermatológia takýto skostnatený názor nahlas odmieta a naopak zdôrazňuje potrebu preventívneho vyšetrenia a včasného vybratia podozrivých pigmentových lézií vzhľadom na možné problémy v budúcnosti.

 

„MELANOMA  WRITES  ITS  MESSAGE ON THE SKIN WITH OWN INK , AND IT IS THERE FOR ALL

OF  US  TO  SEE .  UNFORTUNATELY, SOME  SEE   BUT  DO  NOT  COMPREHEND.“

                                                                                                     / NEVILLE DAVIS , M.D. /