SLNKO, ÁNO ČI NIE?
Čo je slnko ?
Slnko je hviezda. Je to guľa ohnivej energie. V jadre slnka je 16 miliónov st.C a najstudenšie miesto má 6 000 st.C. Je staré 4,5 miliardy rokov. Osvetľuje celú našu sústavu. Tiež sa otáča okolo svojej osi 1 krát za 27,4 dňa. Je tvorené 92% vodíkom,7,8% héliom a ďalšími plynmi. Od našej zeme je vzdialené cca 150 miliónov kilometrov.
Aj staré civilizácie si uctievali slnko.Považovali ho za božstvo,či už to boli Egypťania alebo Maiovia. Astékovia mu venovali svoje obete a verili, že slnko je Boh.
Slnko sa spája s pohodou a dobrou náladou. Štúdia na Massachusettskej univerzite priniesla výsledky, že vystavenie UV žiareniu podporuje produkciu endorfínov / hormónov šťastia / v mozgu a prispieva tak k fyzickej a psychickej pohode.Dnes už hovoríme a nedochádza k tomu úplne náhodou o závislosti na opaľovaní a tá už má vlastné meno – tanorexia.
Je známe , že ľudia žijúci v krajinách, kde je menej slnka sú viac depresívni, majú menej energie a sú viac unavení.
Slnečné žiarenie – je elektromagnetické vlnenie s vlnovými dĺžkami v rozsahu od 280 nm do 3 000 nm. Zahrňuje ultrafialové žiarenie / od 280 nm do 380 nm/ , ktoré je pre ľudské oko neviditeľné. Viditeľné svetlo / od 380 nm do 780 nm /. Zvyšok tvorí infračervené žiarenie / od 780 nm do 3 000 nm /.
ULTRAFIALOVÉ ŽIARENIE
UVC žiarenie
S vlnovou dĺžkou 260 – 280 nm /,to sa na zemský povrch prakticky nedostane, pretože je odfiltrované atmosférou.
UVA žiarenie
- vlnová dĺžka 320- 400 nm
- tvorí 98% celkového UV žiarenia
- preniká až do dermy
- na koži spôsobuje slabé začervenie a silnú okamžitú pigmentáciu
- počas dňa je prítomné v konštantnej intenzite
- zodpovedá za potláčanie imunity kože, za slnečnú alergiu a intoleranciu kože, za genetické mutácie kože / melanóm/
- spôsobuje predčasné stárnutie kože
UVB žiarenie
- vlnová dĺžka 280 – 320 nm
- tvorí 2% celkového UV žiarenia
- preniká len do epidermy
- na koži spôsobuje silné začervenanie a slabú oneskorenú pigmentáciu
- počas dňa sa intenzita mení, najväčšia je na poludnie
- zodpovedá za zhrubnutie epidermy, za akútne spálenie kože slnkom, za vznik nemelanómovej rakoviny kože
- poškodzuje oko a sietnicu
Pozitívne účinky UV žiarenia
a./ UVB žiarenie prináša energiu, ktorú pokožka potrebuje na tvorbu vitamínu D z podkožného cholesterolu. Na vytvorenie potrebného množstva vitamínu D postačuje niekoľko desiatok minút denne pobytu na slnku. Vitamín D je dôležitý pre absorbciu vápnika a fosforu do kostí.
b./ Štúdiami sa potvrdilo,že miera tvorby serotonínu v mozgu je priamo ovplyvnená mierou slnečného žiarenia, ktorému je telo počas dňa vystavené. Hladina hormónu šťastia je vyššia v dňoch, keď svieti slnko, než keď je pod mrakom. Serotonín je veľmi silná chemikália, ktorá v mozgu ovplyvňuje náladu a má súvislosť s pocitom šťastia. Ľudia, žijúci v oblastiach severnej pologule, kde je menej slnečného žiarenia alebo v zimných mesiacoch, trpia symptómami depresie, majú nedostatok energie, sú ospalejší, unavení, ťažko sa sústredia. Všetky tieto prejavy sa klasifikujú ako „Sezónna afektívna porucha“.
c./ Slnečné žiarenie sa podieľa na ničení baktérií, zvyšuje sa produkcia melatonínu, ktorý reguluje spánok,znižuje sa stres tým,že sa zvýši využitie kyslíka v tkanive a zároveň sa odstráni celková únava.
Negatívne účinky UV žiarenia
Akútne
Solárny erytém – objavuje sa do 2-3 hodín po ožiarení. Prejavuje sa všetkými známkami zápalu. Postupne doznieva cez ošupovanie pokožky a nahrádza sa pigmentáciou.
Svetelný Kobner – jedná sa o izomorfný efekt, keď pod vplyvom slnečného žiarenia dochádza k zhoršeniu niektorých dermatóz ako napr. Psoriasis vulgaris, Seborhoický ekzem, Rozacea, Neurodermatitída a iné.
Imunosupresia – týmto mechanizmom môže slnečné žiarenie vyprovokovať napr. Herpes simplex.
Fotoalergické reakcie – sú imunologicky podmienené, kedy fotóny UVA žiarenia vyprovokujú tvorbu antigénu a vznik svrbivých začervenaní, pľuzgierov, ekzémových zmien. Patrí sem Slnečná koprivka, Juvenilná jarná erupcia, Polymorfná svetelná dermatitída a iné.
Fototoxické reakcie – sú neimunologicky podmienené a závislé na dávke žiarenia. Koža reaguje začervenaním, tvorbou pľuzgierikov až búl v dôsledku priameho poškodenia buniek hlavne UVA žiarením. Ako fototoxicky pôsobiace látky sa najčastejšie prejavujú lieky – osobitne – tetracyklíny, sulfónamidy, chinolóny, barbituráty, chinín, nesteroidné antireumatiká ect.
Fytofotodermatitída – je zápal kože vznikajúci po kontakte s rastlinami s obsahom furokumarínov a následnou slnečnou expozíciou. Furokumaríny obsahujú citróny, petržlen, zeler, bolševník, tráva ostrica. Klinicky vzniká začervenanie a pĺuzgiere v mieste kontaktu, vyhojovanie prebieha cez bizarne uspriadané pigmentácie trvajúce týždne až mesiace.
Berloque – dermatitída – vzniká obyčajne na krku po nanesení parfému alebo kozmetiky s obsahom Bergamotového oleja a následnej slnečnej expozícií so vznikom pruhovitých hnedých pigmentácií.
Za zmienku stojí Malorka akné – jedná sa o erupciu aknóznych prejavov na tvári, ramenách a trupe po pobyte v teplom, dusnom klimate. Na jeho vzniku sa podieľa UV žiarenie, zvýšené potenie, nevhodné opaľovacie oleje či prítomnosť nafty v morskej vode.
Chronické
Prvým markerom chronického aktinického poškodenia kože je vznik pigmentových zmien, ktoré sú zapríčinené zvýšeným počtom pigmentových buniek /melanocytov / a ich zväčšením, čo vyúsťuje do vzniku pieh , stareckých škvŕn po spálení slnkom. Pokožka sa stáva ochabnutejšia , tenšia, presvitá cievny plexus a nastupuje tvorba vrások. Pri dlhodobých nepriaznivých poveternostných vplyvoch a dlhodobej slnečnej expozícií dochádza k degenerácií kolagénu a pokožka hrubne a zvráskavie hlavne v záhlaví a tomu sa hovorí koža farmárov a námorníkov.
V neposlednom rade môže dôjsť aj k vzniku karcinómov kože hlavne Basaliomu a Spinaliomu . Pre vnik Maligneho melanómu je nebezpečné spálenie kože do pľuzgierov hlavne v detskom a pubescentnom veku.
V rozhodujúcom procese, aké UV žiarenie dopadne na zemský povrch hrá kľúčovú úlohu Ozón, ktorý je zodpovedný za ochranu zemského povrchu. Nachádza sa v stratosfére / 15 – 35 km nad zemským povrchom / a sústavne podlieha procesu vzniku a rozkladu. Pokles v ozónovej vrstve o 10% zvyšuje dvojnásobne množstvo UVB žiarenia,ktoré dopadá na zemský povrch. Rôzne chemické znečistenia atmosféry / napr.výfukové plyny leteckých motorov, Chlór, freóny / znižujú obsah atmosferického ozónu a ten sa môže dostať až na kritické hodnoty.
UV index – vyjadruje hustotu toku UV žiarenia na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Udáva sa číselnou škálou od 0 – 10 +. Čím je jednotka vyššia, tým väčšia je dávka UV žiarenia.
Na jeho hodnotu majú vplyv:
Zemepisná šírka / čím bližšie k rovníku, tým je hodnota UV indexu vyššia /.
Nadmorská výška / s každými 1 000 metrami sme vystavení o 10% vyššej dávke UV žiarenia /.
Ročné obdobie a poloha slnka /najvyššia hodnota je v lete na poludnie /.
Oblačnosť / znižuje hodnotu UV indexu /.
Celkové množstvo ozónu.
Predpoveď a denný chod UV indexu možno nájsť na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Je známe, že na UV žiarenie reagujú ľudia s rôznou farbou pleti, vlasov a očí rôzne. Thomas B. Fitzpatrik v r.1975 vytvoril klasifikáciu typov kože na základe reakcie kože na UV expozíciu a rozlišujeme 6 fototypov.
I.typ – veľmi svetlá koža, ryšavé vlasy, pehy, modré oči – keltský typ. Po UV žiarení sa vždy spáli, začervenie po 5 – 10 minútach, nikdy nepigmentuje.
II.typ – európan so svetlou kožou a vlasmi, pehami, modrými, zelenými alebo šedými očami. Po UV žiarení sa opáli do červena, začervenanie po 10 – 20 minútach,nikdy nepigmentuje alebo len mierne a rýchlo sa ošúpe.
III.typ – európan so svetlohnedou kožou,skoro bez pieh,s hnedými vlasmi, hnedými ,šedými očami. Po UV žiarení nechránená koža sčervenie po 20 – 30 minútach, postupne zhnedne, zriedka sa spáli.
IV.typ – stredomorský typ má hnedú kožu, tmavé vlasy a tmavé oči. Nechránená koža pôsobením UV žiarenia sčervená po 40 minútach, vždy sa dobre opáli a spáli sa len výnimočne.
V.typ – vlasy a oči hnedé až čierne – Indiáni a arabská populácia s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu.
VI.typ – černosi
Ale aj tmavá koža ,ktorá sa skoro nikdy nespáli podstupuje bez dostatočnej UV ochrany riziko rýchlejšieho stárnutia a vzniku zhubného nádoru. V ostatných dvoch až troch desaťročiach nastala revolúcia v cestovaní a v turistickom ruchu. Dnes už nie je zvláštnosťou ,že v polovici januára sa svetlovlasá a modrooká švédka za niekoľko hodín premiestni na horúce pláže Karibiku bez prípravy, bez toho , aby sa „ spýtala na názor vlastnej koži“. Porovnateľný, ak nie identický je účinok slnka na kožu pri prevýšení 1 500 – 2 000 a viac metrov nadmorskej výšky / napr. lyžovačka v Lomnickom sedle či na ľadovci Kitzsteinhorn 3 200 m /. Dôležité je uvedomiť si a mať na pamäti,že bunky kože detekujú a sumujú slnečné žiarenie počas celého života. “Koža nezabúda ani na jeden slnečný lúč!“ Koža sa vie sama ubrániť pôsobeniu UV žiarenia, avšak v priebehu dňa má obmedzenú kapacitu prijať a spracovať UV žiarenie.
Prirodzená fotoprotekcia
Koža je vybavená celou radou fyziologických mechanizmov, ktorými je schopná do určitej miery zabrániť svojmu poškodeniu UV žiarením. Patrí k nim predovšetkým bariérový systém epidermy. Povrchový kožný film je tvorený lipidmi, kyselinou urokánovou, aminokyselinami a ten absorbuje UVB žiarenie. Vyvinutá rohová vrstva odráža fotóny viditeľného spektra a infračervené žiarenie. Melanocyty s tvorbou pigmentu melanínu, betakarotény / žlto – oranžové pigmenty / rozptýlené v epiderme a podkoží absorbujú UVA žiarenie a vychytávajú voľné kyslíkové radikály.
Umelá fotoprotekcia
V prevencií pred negatívnymi vplyvmi UV žiarenia na kožu sa v súčastnosti používajú prípravky s obsahom ochranných látok označované ako – Slnečný protektívny faktor / SPF / – ktorý je definovaný ako pomer minimálnej erytémovej dávky v koži chránenej slnečným filtrom k minimálnej erytémovej dávke koži nechránenej. Je uvádzaný číslom a znamená koľkokrát dlhšie môžeme byť na slnku,bez toho, aby sme dostali úpal kože. Čím je hodnota SPF vyššia, tým dlhší je čas, za ktorý koža po expozícií UV žiareniu začervená a tým väčšia je ochrana pred UV žiarením. Aj pri používaní ochranných faktorov sa koža opáli, ale pomalšie.
Fotoprotektiva – sa podľa slnečného filtra – čo je vlastne chemická substancia vo vhodnom vehikule, ktorá po nanesení na kožu absorbuje alebo odráža UV žiarenie sa delia na:
chemické / absorbény / a fyzikálne / blokátory /.
U detí je vhodné preferovať fyzikálne prostriedky – fungujú na princípe odrazu slnečných lúčov, ktoré sa odrážajú akoby od plochy tisícok drobných zrkadielok. Moderné chemické filtre sú napr. Mexoryl SX/XL, Tinosorb S, Tinosorb M a iné, ktoré pohltia UV žiarenie a absorbovanú energiu premenia na teplo.
Detská koža
Je päťkrát tenšia ako koža dospelých a obsahuje o 80% viac vody. Do 3 rokov neposkytuje telu plnohodnotnú ochranu a je veľmi citlivá na vonkajšie podnety. Vzhľadom k tomu, že detská koža nie je ešte naplno vyzretá, jej schopnosť chrániť dieťa pred UV žiarením a pred prienikom nežiadúcich látok nie je dostatočná./ Ľudská koža dozrieva až okolo 18.roku života./ Imunitný a pigmentačný systém sa ešte len vyvíjajú, pokožka je jemná a slabá, ľahko môže dôjsť k jej podráždeniu. Do 3 rokov by dieťa nemalo byť vôbec vystavené priamemu slnku a ani vysokým teplotám, lebo tie môžu viesť rýchlo k prehriatiu organizmu.
Zásady správneho správania sa na slnku
1./ V prevencií pred negatívnymi vplyvmi UV žiarenia na kožu sa v súčastnosti doporučuje jednak primeraný odev, nosenie klobúka, okuliarov a používanie prípravkov s obsahom UV filtrov.
- Ideálnu ochranu pred UV lúčmi predstavujú tmavé a husto tkané textílie. Čím sú tkaninyredšie tkané a svetlejšie, tým chránia menej. Ochranné oblečenie s UPF / Ultraviolet Protection Factor / je vybavené vetraním, odvádza vlhkosť a pôsobí antibakteriálne, aby bolo zabezpečenéčo najpohodlnejšie nosenie s dostatočnou priedušnosťou. Výška UPF je uvedená na výrobku amožno ho zakúpiť v športových obchodoch. Priekopníkom v tomto odvetví textilného priemyslu je slnečná Austrália už od roku 1996, ďalej Veľká Británia / r.1998/ a USA / r.2001/.
- Ako pokrývku hlavy je vhodné preferovať klobúky, ktoré chránia uši i zátylok účinnejšie akošiltovka. V detskom veku sa uprednostňuje tzv.legionársky typ klobúčika, ktorý chráni aj šiju.
- Pri výbere okuliarov treba dbať na to, aby sklá skutočne obsahovali UVA a UVB filtre a aby bolidostatočne veľké. V opačnom prípade vniká do oka UV svetlo a môže dôjsť k poškodeniu spojoviek prípadne očnej rokovky, či sietnice.
- Pri výbere ochranných kozmetických prípravkov je nutné všímať si , či chránia tak pred UVB ako aj pred UVA žiarením. Mali by byť vodeodolné, fotostabilné, hypoalergénne, ideálne aj bezparfumácie.
Je potrebné použiť dostatočné množstvo prípravku t.j. 2mg/cm2, na celé telo asi 36 g, čo zodpovedá približne 7 čajovým lyžičkám prípravku. Treba dbať na dôkladné nanesenie príprav ku na celé telo, vrátane uší a krku. Nutné je ošetriť aj pery, lebo pery neobsahujú ochranný pigment melanín.
Správna aplikácia ochranného prípravku má byť 20 až 30 minút pred plánovaným pobytom na slnku. Prípravok je vhodné opakovane aplikovať v pravidelných intervaloch / zhruba každé 2 hodiny /, vždy po kúpaní , osušení uterákom. K mechanickej strate prípravku dochádza aj potením či otieraním odevu o pokožku.
Prvým krokom pri výbere správneho prípravku je nutné poznať svoj fototyp, vek, čas, ktorý chceme stráviť na slnku,predpokladaná intenzita UV žiarenia a či budeme na slnku prvýkrát alebo opakovane. Ochranné opaľovacie prípravky je nutné používať aj vtedy ak je pokožka už opálená, keď je pod mrakom / 90% žiarenia prechádza cez mraky /, v tieni a pod slnečníkom / preniká 50% žiarenia /, piesok odráža 25% žiarenia a 40% UV žiarenia preniká vodou do hĺbky 50 cm.
Stupeň ochrany /SPF / volíme podľa fototypu kože. Čím je SPF vyššie číslo, tým vyššia ochrana je našej koži zabezpečená.
SPF 2 – 12 /nízka ochrana /, SPF 12-30 / stredne vysoká ochrana/, SPF 30-50 / vysoká ochrana/ a SPF 50 + / veľmi vysoká ochrana /.
Vo veľkých mestských aglomeráciách plných smogu, kde ľudia aj počas bežných dní dostávajú veľké dávky žiarenia sa odporúča používať krémy s vysokým ochranným faktorom aj počas každodenného pohybu na ulici.
Pre deti existujú osobitné ochranné prípravky, ktoré rešpektujú citlivosť a špecifiká detskej pokožky. Rodičia môžu siahnuť aj po sfarbených prípravkoch / napr.modrej farby /, ktoré im zaručujú viditeľnú a jednotnú aplikáciu na celé telo i tvár dieťaťa . Po aplikácií sfarbenie rýchlo mizne.
2./„Dávkovanie“ slnka je vhodné zvyšovať postupne, aby si naň pokožka pomaly zvykla a navýšila tak svoju prirodzenú ochranu.
3./ Vhodné je starať sa aj o dostatočný pitný režim. Piť aspoň 2-3 litre tekutín denne. Preferovať bylinné teplé čaje. Studené nápoje sa z tela okamžite vyparia a smäd uhasia len na krátko. Redukovať a vyvarovať sa dlhému pobytu vonku počas horúcich dní, aby nedošlo k prehriatiu organizmu.
4./ Neužívať lieky s fotosenzibilizačným potenciálom.Nepoužívať kozmetické prípravky s obsahom éterických olejov.
5./ Odporučuje sa venovať pozornosť pokožke aj po opaľovaní – osprchovať sa a ošetriť pokožku adekvátnym prípravkom, ktorý jej vráti stratenú vlhkosť a dodá potrebnú regeneračnú schopnosť, čím sa zmierni fotochemické poškodenie kože.
6./ Na trhu sú tabletky, ktoré obsahujú antioxidanty, vitamíny a enzými, ktoré môžu eliminovať voĺné radikály v tele a tak znižovať škodlivosť UV žiarenia. Sú to betakarotény ,E a C vitamíny, selén,magnézium,zinok a iné. Najviac betakaroténu je však v ovocí a zelenine so žltou a červenou farbou v broskyniach, marhuliach, pomarančoch,papáji, melónoch, šípkach,mrkve, paprike, paradajkách.
7./ Interval medzi 11.00 hod a 15.00 hod sa nevystavovať slnečnému žiareniu, vtedy sú slnečné lúče najviac škodlivé. Dodržiavanie uvedených zásad nás môže ušetriť včasných, ale i neskorých negatívnych účinkov UV žiarenia na kožu . Neznamená to, že by sme sa mali slnečným lúčom úzkostlivo vyhýbať. Je potrebné povedať, že problém zdravia spoločnosti nie je iba samotné slnko, ale aj naše správanie sa na slnku. Prílíš veľa, príliš často a s minimálnou ochranou pokožky – to je smutná bilancia, ktorá zo slnka urobí časovanú bombu. A my si musíme uvedomiť, že pokožka nie je ochranný štít, ale živý orgán. Pred nebezpečenstvom slnečného žiarenia sa dá chrániť i bez toho, aby sme museli celý život stráviť v tieni.
Celosvetové opatrenia vedúce k ochrane stratosferickej ozónovej vrstvy / Kjótsky protokol /, solárne a ozónové spravodajstvo v spolupráci s SHMÚ v hlavných televíznych a rozhlasových správach,individuálne správanie sa obyvateľstva / imperatívna ochrana pred UV žiarením s používaním fotoprotektív v dostatočnej dávke a v správnej aplikácií / sú existujúce riešenia – volajú sa o c h r a n a a p r e v e n c i a !