NAJČASTEJŠIE HUBOVÉ INFEKCIE KOŽE A NECHTOV

Hubové / mykotické / infekcie kože patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia s ktorými pacient navštívi dermatológa. Každý druhý človek na svete ochorie alebo príde do priameho kontaktu s hubovou infekciou. Najčastejšou lokalitou infekcie u človeka sú koža, nechty a vlasy.

Rozvoj, šírenie a narastajúci trend v procese chorobnosti na hubové infekcie ovplyvňuje hlavne koncentrácia a kumulácia obyvateľstva v mestských aglomeráciách, migrácia súvisiaca s rozvojom turistiky, výstavba a rozvoj spoločenských wellnes pobytových zariadení, kúpalísk, plavární. Vysoký výskyt ochorenia bol zaznamený v priemysle, armáde, u športovcov, rezidentov internátov.

Kto je vystavený riziku vzniku hubovej infekcie?

Z vonkajších faktorov je to práca vo vlhkom prostredí, používanie detergentných prostriedkov, pranie v rukách či zaváranie.

Diagnostický dôkaz sa opiera o identifikáciu pôvodcu hubovej infekcie s klinickým vyšetrením a anamnestickým odberom potrebných údajov k stanoveniu správnej diagnózy.

Pri podozrení na infekciu sa odoberá patologický materiál – keratínový substrát / šupiny z periférie hubového ložiska, podnechtová drobivá masa , poškodené vlasy / a vyšetruje sa v mykolo – gickom laboratóriu mikroskopicky. Presné stanovenie vyvolávateľa umožní až kultivačný dôkaz pôvodcu ochorenia, ktorý však trvá aj niekoľko týždňov.

Príznaky kožnej hubovej infekcie závisia od toho , ktorý patogén spôsobil infekciu , ktorá časť tela je postihnutá a ako je infekcia rozšírená. Medzi najčastejšie patogény patria vláknité huby / dermatofyty / a ovplyvňujú pokožku , vlasy a nechty.

Dermatofytózy

V angloamerickej literatúre sú označované ako „ T i n e a „. Jedná sa o infekcie kože a kožných adnex človeka a zvierat spôsobené dermatofytmi z rodu Epidermophyton, Trichophyton a Microsporium.

U antropofilných druhov je medzihostiteľom človek. U zoofilných druhov je medzihostiteľom zviera. Niektoré druhy môžu mať svoje reziduá v pôde, sú to tzv. geofilné kmene, ktoré môžu spôsobovať humánnu infekciu.

1. ROD EPIDERMOPHYTON

Najčastejšie sa jedná o epidermofýciu, ktorej pôvodcom sú antropofilné druhy / Epidermophyton floccosum, Trichophyton rubrum, Trichophyton interdigitale /. Postihujú hlavne hladkú kožu tela, miesta vlhkej záparky / slabiny /, dlane, plosky, nechty – zriedka ochlpenie tela a vlasy kapilícia.

Na nohách epidermofýcia postihuje hlavne medziprstia. Toto postihnutie sa nazýva aj tzv.“atletická noha“. Zvyčajne začína medzi štvrtým a piatym prstom. Postihnutá koža je začervenalá, šupinatá, vykazuje drobné trhlinky, prípadne pľuzgieriky Inokedy pozorujeme suchosť, sivobiele ošupovanie v oblasti bočných častí chodidiel. Často bývajú postihnuté aj nechty, hlavne na nohách.

Môžu však byť napadnuté aj nechty rúk. Onychomykóza je označenie pre hubovú infekciu nechtov. Typickými príznakmi ochorenia je strata lesku, zmena coloritu na bielu alebo žltkastú farbu.

Nechtová platnička je zhrubnutá, drobivá a deformovaná. Patogén preniká pod nechet na jeho konci pri voľnom okraji alebo cez povrch nechtovej platničky.

Epidermofýcia môže zasiahnuť aj pokožku na rukách. Na tele epidermofýcia vytvára okrúhle alebo oválne ložiská so šupinami a začervenaním, ktoré majú tendenciu splývať.

U mužov častokrát postihuje epidermofýcia slabiny a vnútornú stranu stehien. Ružovo – hnedé ložiská s mokvaním, chrastami a celistvým alebo zubkovitým okrajom a okrajovým otrubovitým ošupovaním dominujú v klinickom obraze tejto epidermomykózy .Prejavy sa môžu šíriť do blízkych i vzdialených záhybov.

2. ROD TRICHOPHYTON

Najčastejšími pôvodcami trichofýcie z antropofilných kmeňov / parazitujúcich na človeku a prenášajúcich sa z človeka na človeka / sú Trichophyton tonsurans, Trichophyton violaceum.

Predstaviteľmi zoofilných kmeňov / parazitujúcich na zvieratách a prenášajúcich sa zo zvieraťa na človeka / sú Trichophyton verrucosum a Trichophyton mentagrophytes.

Objavujú sa povrchové / superficialis / a hlboké / profunda / varianty v závislosti od vyvolávateľa a reakcie napadnutého organizmu. Atakujú vlasy, fúzy, chlpy, kožu a zriedka nechty.

Trichophytia superficialis „na holej koži „ je napadnutá antropofilnými kmeňmi . Jedná sa o povrchovú formu – erythematosquamóznu – ošupujúce sa ružovo – červené fľaky s akcentáciou okrajov ložísk alebo – erythematovezikulózny variant , kde dominuje silnejšia zápalová reakcia s pľuzgiermi , hnisaním a chrastami.

Hlboký variant – Trichophytia profunda – vyvolávajú hlavne zoofilné kmene. V klinickom obraze pozorujeme tvorbu „granulácií” hnisavých pustuliek s infekciou chĺpkov s možným výskytom vo vlasatej časti hlavy alebo na brade. Pozoruhodná je silná zápalová odpoveď organizmu na vyvolávajúci agens so zväčšenými lymfatickými uzlinami, prípadne horúčkou.

3. MICROSPORIA

Pôvodcami sú antropofilné druhy: Microsporium audouini /Južná Európa,Afrika /, Microsporium ferrugineum / Ázia / a zoofilné druhy: Microsporium canis, Microsporium persicolor alebo geofiný variant / vyskytujúci sa v pôde / Microsporium gypseum.

Na postihnutej hladkej koži sa manifestujú začervenalé kruhovité alebo oválne ložiská s drobnými šupinami. Pri postihnutí vlasatej časti hlavy pozorujeme ložiská so slabým zápalom, s otrubovitým ošupovaním. Vlasy sa lámu a pripomínajú „strnisko“.

4. PITYRIASIS VERSICOLOR

Je povrchová keratomykóza s postihnutím horných vrstiev stratum corneum epidermy.

Vyvolavateľ Malassezia globosa alebo Malassezia furfur je pozoruhodná lipofilná kvasinka, ktorá je stabilnou súčasťou kožnej mikroflóry.

Ložiská sú malé, ostro ohraničené, splývajúce do máp s jemným ošupovaním. V zimnom období sú tmavšie, hnedasté. V lete svetlejšie, belšie než zdravá okolitá koža. Pod UV svetlom tzv.Wood lampou / vlnová dĺžka 205 nanometrov / fluoreskujú bielo až zlato – žlto.

Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo, častejšie u ľudí s potivejšou, vlhšou pokožkou. Priebeh je chronický, recidívy sú časté.

Terapia s antimykotikami je v popredí liečby epidermomykóz všetkých druhov. Sú to lieky, ktoré môžu inhibovať rast a množenie húb / majú fungistatický účinok / alebo môžu hubovú infekciu zabíjať / majú fungicídny účinok/. Aplikujú sa zvonka – lokálne vo forme mastí, krémov, púdrov, sprejov, tinktúr, lakov, šampónov. Liečba celková – tabletkami je potrebná v prípade závažných klinických stavov.

Topické antifugálne lieky zahŕňajú – nystatín, klotrimazol, mikonazol, izokonazol, amorolfin. Na vnútorné použitie sa používa – itrakonazol, ketokonazol, terbinafín, flucitozín, amfotericín B.

Dobré rady na záver:

V prípade mykózy nôh sa neodporúča nosiť nepriedušnú, gumovú obuv. Vhodné je preferovať bavlnené ponožky pred syntetickými a denne ich meniť. Topánky dezinfikovať protiplesňovými prípravkami. Po sprchovaní či kúpaní je nutné vždy dobre osušiť priestor medziprstia nôh s použitím samostatného uteráka. Huby milujú vlhké, teplé a temné prostredie.

V spoločných priestoroch / šatne, bazény, sauny, kúpaliská, telocvične / nechodiť naboso. Kúpacia obuv je dobrou profylaksiou hubovej infekcie.

Predmety na manikúru, pedikúru, uteráky, toaletné doplnky , obuv by sa nemali zdieľať. Rovnako dôležité je nutné dodržiavať preventívne opatrenia s dezinfekciou podláh a spoločných priestorov na kúpaliskách, telocvičniach, saunách, pedikérskych či manikérskych salónoch alebo dnes tak preferovaných vodných svetoch.

Nutné je myslieť aj na to, že domáce zvieratá / psy, mačky, škrečky, morské prasiatka / , kone, hovädzí dobytok môžu byť zdrojom hubovej infekcie a tá sa môže preniesť na človeka. V takom prípade je nutné absolvovať vyšetrenie zvieraťa u veterinárneho lekára.

Mykotické infekcie kože a kožných adnex zostávajú stále v dominantnej pozornosti dermatológov z dôvodu ich narastajúceho výskytu v populácií a to v celosvetovom meradle. Liečba sa volí podľa klinickej formy, typu ochorenia a vyvolávateľa infekcie. V súčastnosti je na trhu k dispozícií pestrá škála dostupných antimykotických prípravkov rôzneho chemického zloženia a účinnosti. Vhodnejšia než liečba sa javí efektívna a dôsledná prevencia hubových ochorení s dodržiavaním ad hoc uvedených zásad a odporúčaní.